Evanjelik, akademický maliar Stanislav Lajda (1959) vyštudoval reštaurátorstvo maľby na Vysokej škole výtvarného umenia. Od revolúcie je v slobodnom povolaní a tiež členom výtvarného združenia Cont-Art (SVÚ). Spolupracoval s vydavateľskom Tranoscius na výtvarnom stvárnení viacerých publikácií. V súčasnosti sa venuje voľnej tvorbe, knižnej ilustrácii, karikatúre, grafike, reštaurovaniu maľby a pedagogickej činnosti na Strednej súkromnej škole umeleckého priemyslu v Žiline. Je milovníkom a znalcom diela maliara Leonarda z Vinci, autorom rekonštrukcie jeho Poslednej večere ako aj autorom knihy o najznámejšom obraze slávneho umelca.
Mama nás naučila modliť sa pri jedle i pred spaním a, samozrejme, „Otčenáš“. Bral som teda vieru ako prirodzenú súčasť života a mal som to šťastie, že som nemal nikdy také pochybnosti, ktoré by ju ohrozili. Nerozumel som jedine tomu, prečo je vo svete toľko bolesti, krivdy a zla. Prečo musia trpieť dobrí, verní a slabí. Prečo sa darí gaunerom.
Veľakrát som sa zamýšľal, ako by som sa k istým rozhodnutiam postavil ako ateista. Riešenia by boli často jednoduchšie, nekompromisné, razantnejšie, tvrdšie. Ublížil by som nimi viac druhým ako sebe. Cesta s vierou nie je vôbec jednoduchá. Akoby nám niekto hádzal pod nohy neustále prekážky, kládol pred nás nášľapné míny, zraňoval city, menil ukazovatele správneho smeru, orientácie. „Rozhodol si sa nasledovať Krista? Tak trp!“ Kto má záujem nahlodať naše istoty, obalamutiť falošným pozlátkom, mstiť sa za náš postoj k Bohu? Dobre poznáme meno toho úbožiaka. Veď ohlúpil už prvých ľudí.
Celý príspevok nájdete na evanjelici.sk.