V ľudských dejinách nájdeme len niekoľko osobností, ktoré by prepájali vedu a umenie tak dokonale a sofistikovane, ako sa to podarilo pred viac ako 500 rokmi Leonardovi da Vinci.
Neuchopiteľný Leonardo
Jeho vedecké kresby z oblasti mechaniky, astronómie, botaniky, prírodných javov či anatómie sa dnes pokladajú za dokonalé umelecké diela a jeho obrazy sú naopak maľovanými poznatkami z odboru psychológie, perspektívy, očných klamov, optiky, symboliky a znalostí prírody. Zanechal po sebe veľkolepé dielo, ktoré nás neustále oslovuje a nadchýna. Hoci bolo o ňom a jeho odkaze napísaných v priebehu stáročí niekoľko stoviek publikácií a odborných prác, Leonardo nás prekvapuje stále novými odhaleniami. Akoby sa len veľmi opatrne a postupne zbavoval svojho tajomstva a neuchopiteľnosti.
Už od svojej mladosti sa usilujem pochopiť jeho povahové črty i odkaz. A aj za tých vyše 50 rokov ma tento výnimočný človek dokáže zas a znova niečím prekvapovať. Hoci v snahe spoznať tak zložitú osobnosť a všestranne zamerané dielo musí bádateľ spoznať široký kontext faktov – od doby a prostredia v ktorom žil, cez sociálne pomery, rodinné zázemie, ľudí, s ktorými bol v kontakte, štúdium životných postojov, svetonázor a pod. Postupne som si uvedomil, že je nad ľudské sily uchopiť Leonarda komplexne a do detailov.
Rekonštrukcia Poslednej večere
A tak som zameral svoju pozornosť na jediné jeho dielo, v ktorom sa dá Leonardo spoľahlivo spoznať zo všetkých možných smerov. Tým dielom je nástenná maľba v refektári kláštora Santa Maria delle Grazie v Miláne Posledná večera. Maľba veľkosti 460 x 880 cm, z ktorej sa do dnešných čias zachovalo okolo 40% originálu. Ako vyštudovaný reštaurátor maľby, so špecifikáciou na nástennú maľbu, autor niekoľkých desiatok kópií diel starých majstrov a najmä človek túžiaci vidieť Poslednú večeru v stave, keď sa jej ešte nedotkol zub času, som sa rozhodol vytvoriť čo možno jej najvierohodnejšiu vedeckú rekonštrukciu. Na tomto rozhodnutí mali svoj vplyv aj rekonštrukcie, ktoré po ukončení dvadsať rokov trvajúcom reštaurovaní maľby vznikali na celom svete. Žiaľ, ani jednu z nich som nepokladal za dôveryhodnú a uspokojivú, ináč by som pokladal za zbytočné venovať desať rokov práce tej mojej. Ich autori značne podcenili zložitosť problematiky tak náročného a navyše tak poškodeného diela. To sa nedalo vyriešiť virtuálne, grafickým programom a myšou v priebehu niekoľkých dní.
Rekonštrukciu som realizoval na plátno, v 2,5-krát zmenšenom meradle. I tak rozmery rekonštrukcie dosiahli rozmer 200 x 360 cm. Otázkou nebola technika maľby ale zistenie, či je pri tak zničenom diele dôveryhodná rekonštrukcia ešte vôbec možná. Bol som si plne vedomý, že nutné získať čo možno najviac informácií aj z najmenšieho detailu zachovaného originálu a vložiť do práce nielen čas, nazhromaždené skúsenosti a rozsah talentu, ale aj veľkú dávku pokory a srdce. Spolu s Poslednou večerou som zrekonštruoval aj päticu luniet s heraldikou rodu Sforza a tretinu refektára bezprostredne nadväzujúcich na obraz. Je nutné poznamenať, že rekonštrukcia sa môže pri tak rozsiahlom stave poškodenia (podobne ako pri rekonštrukcii pravekých tvorov, ruinách stredovekých hradov a pod.) len v určitých percentách priblížiť k dojmu pôvodnej podoby diela, no už nikdy nebudeme mať šancu vidieť jeho stopercentnú podobu.
Nečakane vysoký záujem o Leonarda
Popri tejto práci som rovnako dlhý čas venoval aj monografii mapujúcej Leonardov život a dielo, no primárne vzniku, osudu a podrobnému umelecko-historickému rozboru Poslednej večere. Kniha mala napokon symbolických 500 strán a spolu s rekonštrukciou bola verejnosti predstavená v Oravskej galérií v Dolnom Kubíne pri príležitosti päťstého výročia úmrtia Leonarda da Vinci. Kniha „Posledná večera Leonarda z Vinci“ získala medzinárodnú hlavnú cenu Egona Erwina Kischa za faktografickú literatúru a je prvou publikáciou o Leonardovi od slovenského autora. Nečakane vysoký záujem sa stal charakteristický nielen pre knihu, ale aj pre desiatku putovných výstav rekonštrukcie diela realizovaných doma i v zahraničí a doplnených o odborné prednáškami. Najbližšie plánovaná, v poradí jedenásta výstava rekonštrukcie Poslednej večere sa bude konať v Šarišskom múzeu v Bardejove v mesiacoch jún – august.
Nový film: Posledná večera s podtitulom Cesta, Pravda a Život
Pred vyše rokom ma oslovil režisér a dokumentarista Matúš Demko s nápadom spracovať námet Leonardovho pašiového námetu, moju rekonštrukciu i nové objavy, ktoré rozoberám vo svojej pripravovanej druhej knihe s názvom „/Odhalené/ tajomstvo Leonardovej Poslednej večere“.
Vyústením našej spolupráce bola cesta do Talianska, návšteva viacerých miest spojených s Leonardovým životom a výstava mojej rekonštrukcie na pôde Slovenského kulturného inštitútu v Ríme. Kurátormi výstavy boli PhDr. Eva Ľuptáková a Mgr. Darina Arce, ktoré stáli i pri premiére výstavy v Dolnom Kubíne.
Názov filmu vyšiel vedome z biblického citátu „Ja som Cesta, Pravda a Život“ a svoju televíznu premiéru mal na Veľký Piatok 2024. Slávnostné uvedenie filmu sa konalo v kine Kultúra v Ružomberku dva dni predtým. Na premiére sa zúčastnilo viacero významných hostí a sála bola obsadená do posledného miesta. Dokument svojim odborným slovom obohatili viacerí predstavitelia z oblasti histórie umenia i teológie. Na úspešnosti a diváckom ohlase sa podpísal zohraný kolektív autorov /M. Demko, J. Krška, Š. Klačko, J. Zborovjan a ďalší/, ktorí dokázali v relatívne krátkom čase – film má necelú pol hodinu – priniesť množstvo informácií o Leonardovom veľdiele, vrátane načrtnutia originálnych a zatiaľ nezverejnených teórií, ktoré len podčiarkujú Leonardovu výnimočnosť a genialitu.
Osobnosti, ako sú napríklad Shakespeare, Beethoven, Tolstoj či Leonardo prekročili už v svojej dobe hranice rodnej vlasti a stali sa vďaka svojim výnimočným dielam svetovými. Patria celému kultúrnemu svetu. Aj preto je dôležité, aby ich odkaz zarezonoval aj u nás, na Slovensku. Len takýto postoj nás spraví skutočne svetovými…
Písané pre Rozhľady po kultúre a umení (2024).
Kto je Stano Lajda?
Akad. mal. Stanislav Lajda sa narodil 17. júla 1959 v Žiline. V rokoch 1966-78 navštevoval Ľudovú školu umenia v Žiline a v rokoch 1979-1985 študoval na VŠVU Bratislava, odbor reštaurovanie maľby. V súčasnosti sa venuje voľnej tvorbe, knižnej ilustrácii, karikatúre, grafike a reštaurovaniu maľby. Medzi jeho najvýznamnejšie počiny zaraďujeme vedeckú rekonštrukciu takmer zničenej Leonardovej Poslednej večere a vydanie prvej monografie o Leonardovi a jeho diele z pera slovenského autora, za čo bol ocenený hlavnou cenou Egona Erwina Kischa za literatúru faktu. Taktiež zreštauroval podobu Žofie Bosniakovej v novom modeli. V roku 2020 získal Cenu Fra Angelica, ktoré udeľuje Rada Konferencie biskupov Slovenska pre vedu, vzdelanie a kultúru popredným osobnostiam. Viac sa o jeho tvorbe môžete dozvedieť na stanolajda.sk.